verutak

O MÁLOTRIEDKACH

Málotriedkou zvykneme nazývať školu s aspoň jednu triedou, v ktorej sa spoločne vzdelávajú deti rôznych ročníkov školskej dochádzky. Takéto školy nie sú v našej školskej sieti raritou, v šk. roku 2015/2016 na 1. stupni ZŠ bolo 13 223 žiakov, pre ktorých nebola zriadená samostatná trieda pre každý ročník. Málotriedky sú súčasťou školských systémov hádam vo všetkých európskych štátoch. Ak o nich hovoria Angličania, spravidla používajú názov small schools, ak Nemci spravidla názov Kleine Grundschule.

Model základnej školy s jedným učiteľom alebo s triedou s viacerými ročníkmi, pretrváva od druhej polovice 19. storočia dodnes. V dávnejšej i nedávnej minulosti nás postihlo viackrát hromadné rušenie málotriedok, napríklad v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Zdôvodňovalo sa úspornými opatreniami. V malých obciach to veľmi často spôsobilo vyľudnenie.

Pohľad do štatistík dáva možnosť tvrdiť, že zánik školy v obci následne vyvoláva zhoršenie miestnej ekonomiky – spravidla dochádza k významnému zníženiu zamestnanosti, maloobchodného obratu, výberu daní. Obce bez škôl majú nižšie príjmy na obyvateľa a väčšie rozdiely pri rozdeľovaní príjmov, potrebujú vyššie príspevky na obyvateľa z verejných prostriedkov a majú viac chudobných (vrátane detí).

Prednosti, prínosy, slabiny

Výhodou málotriedky pre deti a rodičov je predovšetkým blízkosť školy k bydlisku, do školy možno chodiť pešo a bez ranného časového stresu. Nestráca sa čas cestovaním ani čakaním na autobusovú linku. Ďalšou výhodou je príležitosť „pod jednou strechou“ spojiť málotriedku so škôlkou a šetriť tak prevádzkové náklady na chod obidvoch zariadení (napríklad spoločná jedáleň, upratovanie, spoločná odpoludňajšia prevádzka škôlky a družiny).

Nemožno pochybovať, že málotriedka je pre malú obec znakom jej životaschopnosti, že slúži ako významný znak jej sociálnej a hospodárskej úspešnosti. „Školička“ upevňuje súdržnosť obce, spája obyvateľov bez ohľadu na vek a postavenie v účasti na aktivitách pre obec (teda občanov)prospešných. Ak to treba, často pomáha nahrádzať nejestvujúce obecné a kultúrne centrá (napríklad knižnicu, priestory a organizácia kurzov vzdelávania, ihrisko).

Nedá sa prehliadnuť, že málotriedka je v malej obci „pridaná hodnota“, ak tam má žiť, či dokonca prisťahovať sa mladá rodina.

Vnútorné sociálne prostredie málotriedok má rad znakov, ktoré pripomínajú rodinu. Napríklad žiaci sa navzájom dobre poznajú, je tu kontakt starších a mladších detí, známy „dospeláci“, intenzívne medziľudské vzťahy. Málotriedky sú osobitne efektívne pri zvyšovaní výkonnosti žiakov z nízkopríjmových rodín.

V niektorých obciach málotriedky zanikajú, pretože obec nemá dosť finančných prostriedkov na udržanie ich chodu. Tie čo má, sú potreba na iné, pre obyvateľov podstatné veci, napríklad zaistenie zdravotnej starostlivosti, oprava cesty, či dostavba kanalizácie.

Na záver

Pôsobenie v málotriedke nemusí byť pre učiteľa atraktívne, predpokladá náročnú pedagogickú prácu. Môže byť príťažlivé pre tých, ktorí nechcú učiť „tradične“, nemajú strach z vekovej ani intelektovej rôznorodosti žiakov, vyhovuje im prehľadnejšie sociálne prostredie.

V literatúre ľahko nájdeme výskumom doložené tvrdenia, že žiaci málotriedok nijako netrpia tým, že sú žiakmi takýchto škôl – netrpia ani v oblasti učenia a učebných výkonov, ani v oblasti sociálneho rozvoja. V Anglicku doložili tvrdenie, že žiaci z málotriedok majú rovnaké alebo dokonca lepšie vzdelávacie výsledky, výsledkami celoplošných testovaní.

Odpoveď na otázku ako financovať málotriedky z verejných zdrojov je jednoduchá. Všade vo svete štát uplatňuje rovnaké zdroje a toky financovania pre málotriedky ako pre školy plnoorganizované . Ak zriaďovateľ málotriedky splní určené podmienky (napríklad minimálny počet žiakov v triede, vzdialenosť bydliska žiaka od školy, možnosť ubytovania učiteľov, minimálny počet obyvateľov obce, odlúčenosť obce) mali by aj u nás pri prideľovaní štátnych prostriedkov pre ne platiť rovnaké kritériá, ako pre bežné školy a navyše by mali dostať podporné dotácie.

Žiadna vláda by nemala povyšovať finančný aspekt nad prístup k vzdelávaniu a jeho kvalite. Štátna školská politika musí(!) byť koncipovaná tak, aby zabezpečila vytvorenie najvhodnejšieho prostredia na čo najúčinnejší rozvoj osobností detí. Pravdaže, školskú sieť treba nastaviť ekonomicky efektívnym spôsobom, aby sa rozvoj žiakov dosahoval za primerané financovanie.