verutak

ŠKOLSKÉ PENIAZE

Často sa dá, aj z ministerského kresla, počuť, že bez masívneho zvýšenia financovania školstva nie je akákoľvek jeho reforma možná a že „to“ bude stáť štátnu kasu aspoň dvanásť miliárd. (Ministerstvo financií vyrátalo, že postačí, ak na „to“ školstvo dostane deväť miliárd. No čo už 3 000 000 000 eur hore dole.) Neviem, koľko by bolo dosť, koľko málo, lebo pre verejnosť „to“ na čo treba peniaze použiť, ostalo príliš utajené. Som si však istý, že mnohé by umožnilo školám napredovať aj „zadarmo“. Napríklad, zvýšiť náročnosť učiteľov na seba i žiakov, či zlepšiť kvalitu učebníc. A nebáť sa dať dôveru za výsledky práce škôl aj ich vnútornému hodnoteniu.

Nepoznám školský systém, ktorý by na svoju prácu nechcel mať viac peňazí, ako ich dostáva z verejných prostriedkov. Problém je všade rovnaký: kde tie peniaze zobrať? Myslím si, že u nás by si mal hlavu lámať v prvom rade parlament a vláda, žobroniaci minister školstva je ich hanbou.

Zamýšľajme sa aj nad tým, ako výsledky medzinárodných meraní opakovane ukazujú, že poradie štátov podľa dosahovaných školských výsledkov ani približne nezodpovedá poradiu podľa podielu školstva na čerpaní HDP, ani poradiu podľa výšky učiteľskej mzdy.