KAM BY MOHLA SMEROVAŤ ČESKÁ VZDELÁVACIA POLITIKA
Český bEDUin ‒ sprievodca svetom vzdelávania a jeho súženiami, rokoval v polovici augusta s premiérom Babišom o prioritách a konkrétnych riešeniach starostí českej vzdelávacej politiky. Po tomto stretnutí vypracoval na žiadosť premiéra svoje predstavy priorít a konkrétnych riešení problémov štátnej vzdelávacej politiky v Česku.
Predkladám čitateľom tieto predstavy preto, aby si ich porovnávali so slovenským Národným programom rozvoja výchovy a vzdelávania, prostredníctvom ktorého sa má dlhé roky ruinované slovenské školstvo zmeniť na lepšie. Čitateľov prosím, aby boli pri porovnávaní a robení záverov uvážliví.
Návrh činov potrebných na skvalitnenie vzdelávania v Česku
podľa predstáv bEDUin
1| Jasná vízia
Vzdelávanie by malo byť jednou z priorít vlády i celej spoločnosti. V súčasnosti chýba zhoda na základnej podobe toho, kam a ako by mal český vzdelávací systém smerovať a čo by mal absolventom dať. Namiesto toho je tento systém zaťažovaný častými a neraz protichodnými čiastkovými zmenami. Každá zmena v školstve sa na výstupe prejaví najskôr o desať až pätnásť rokov, preto treba premyslené, dlhodobé a nemenné stratégie. Treba celospoločenskú i politickú zhodu, a zároveň takú podobu vzdelania, ktoré sa osvedčí aj vo vzdialenejšej budúcnosti. Veľmi nebezpečným javom sú rastúce regionálne rozdiely vo výsledkoch vzdelávania.
Navrhujeme:
• ustanoviť Národnú radu pre vzdelávanie – nezávislé expertné zoskupenie poskytujúce smerovanie a spätnú väzbu na zmeny vo vzdelávacom systéme a kontrolu plnenia vzdelávacej stratégie (v menšinovom podiele mať v nej zastúpených aj politikov), brať do úvahy expertnú zhodu na smerovanie vzdelávacej politiky;
• sformulovať kvalitnú dlhodobú Stratégiu rozvoja vzdelávania do roku 2030 prediskutovanú s odbornou verejnosťou;
• veľké regionálne rozdiely medzi školami riešiť medzirezortne, predovšetkým s ohľadom na príčiny socioekonomického charakteru.
2| Dáta a informácie
Je zarážajúce, že rozhodovanie a predovšetkým investície do vzdelávania sa robia temer bez dát a spätného vyhodnocovanie efektívnosti. Rozhodovanie o zmenách nie je spojené s analýzou dopadu. Informovanie učiteľov a verejnosti o zámeroch a konkrétnych krokoch ministerstva pri realizácii vzdelávacej politiky je nedostatočné, oneskorené, niekedy i nejasné.
Navrhujeme:
• zaviesť princíp evidencie based policies ako štandardný model rozhodovania;
• pripravované legislatívne zmeny podrobiť vždy analýze dopadov na všetkých kľúčových aktérov;
• všetky dáta, ktoré môžu byť zverejnené, sú zverejňované ako otvorené dáta;
• vznik samostatnej štatisticko-analytickej inštitúcie podriadenej ministerstvu školstva;
• vysvetľovať verejnosti nevyhnutné reformy školstva v kontexte celospoločenských zmien.
3| Financie
Ak máme byť konkurencieschopnou znalostnou ekonomikou a spoločnosťou, bez primeraných investícií do školstva sa nezaobídeme. Žiadne zásadnejšie zmeny vzdelávania nedocielime, kým nebudeme investovať adekvátne prostriedky, všetko ostatné sú čiastkové kozmetické zmeny. Súčasný systém je finančne dlhodobo vyčerpaný a pracuje bez invencie zotrvačnosťou. Predvídavé štáty neinvestujú do vzdelávacích sústav menej ako päť percent HDP.
Navrhujeme:
• zvýšiť finančné investície do vzdelávania, potrebný nárast rozpočtu ministerstva sú dve percentá HDP, do roku 2021 približne 2,5 miliardy eur;
• zvýšiť mzdu učiteľom zvýšiť nie na nominálnu čiastku, ale na 150 percent priemernej mzdy, musí ísť o profesiu aj s dostatočnou mzdovou prestížou.
4| Riaditelia
Riaditeľ je pre školu najdôležitejším článkom riadenia, má možnosť ovplyvniť napríklad výber učiteľov, či smerovanie a kvalitu práce školy.
Navrhujeme:
• založiť výber riaditeľov predovšetkým na odborných kritériách, nie na politikárčení zriaďovateľov škôl;
• zlepšiť odmeňovanie riaditeľov, približne na trojnásobok priemernej mzdy;
• za dobrú odmenu vyžadovať kvalitu, hodnotenie prepojiť s hodnotením Českej školskej inšpekcie;
• sústrediť prácu riaditeľa na pedagogické a manažérske riadenie školy, v rámci reformy financovania zvýšiť prostriedky na outsourcovanie niektorých administratívnych činností, prípadne na väčších školách umožniť vznik funkcie tajomníka ‒ staral by sa o organizačný chod školy a budovu, riaditeľ by mal byť predovšetkým pedagogickým lídrom.
5| Učitelia
O profesiu učiteľa, ktorá má nízky spoločenský kredit a nezodpovedajúcu mzdu, nie je záujem. Je nedostatok kvalifikovaných učiteľov a situácia sa bude zhoršovať odchodom dosluhujúcej generácie do dôchodku. Záujem o štúdium učiteľstva je často až na treťom mieste v poradí. Vyše polovice absolventov pedagogických fakúlt do školstva vôbec nenastupuje.
Navrhujeme:
• zmeniť zákon o pedagogických pracovníkoch tak, aby v školách mohli pôsobiť aj absolventi vysokých škôl s iným ako pedagogickým vzdelaním, ak čiastkovou praktickou skúškou (alebo dobrozdaním riaditeľa) preukážu, že učiť dokážu;
• vytvoriť komplexný systém podporných pedagogických profesií (napríklad asistent učiteľa, psychológ, etopéd, špeciálny pedagóg) a jeho adekvátne financovanie;
• reformovať vysokoškolskú prípravu učiteľov, zvýšiť v nej podiel praxe, prepojiť štúdium s adaptačnou fázou v škole prostredníctvom podporných pedagogických profesií;
• reformovať systém ďalšieho vzdelávania učiteľov (kontinuálne štúdium, podobne ako majú lekári);
• školám s neuspokojivými výsledkami namiesto udeľovania sankcii ponúkať odbornú pomoc, napríklad prostredníctvom zavedenia regionálnych školských konzultantov a mentorov kvality vzdelávania, prípadne o túto zložku rozšíriť kompetencie a kapacity Českej školskej inšpekcie.
6| Kvalita pedagogickej práce a výsledky vzdelávania
Spoločnosť sa zásadne mení, školy na to musia reagovať, učitelia nemôžu donekonečna učiť staré veci zastaranými postupmi.
Navrhujeme:
• podporovať vzdelávanie na druhom stupni základnej školy, znížiť mieru exklúzie, zavádzať podporné profesie, premeniť štýl vyučovania a dať na samostatnosť a spoluprácu;
• v škole zrovnoprávniť manuálne a intelektuálne činnosti, umožniť zažiť úspech aj v iných ako intelektuálnych činnostiach;
• znížiť formálnu selekciu a dvojkoľajnosť systému (spoločná škola čo najdlhšie, znížiť percento detí do 15 rokov mimo hlavného prúdu, stanoviť dlhodobú stratégiu poslania viacročných gymnázií;
• zrušiť jednotné prijímacie skúšky na vyšší stupeň vzdelávania, o obsahu a podobe prijímania by mal rozhodnúť riaditeľ školy na ktorú chce žiak postúpiť;
• podporovať komunitnú rolu školy, posilňovať a prepájať formálne a neformálne vzdelávanie a verejné aktivity pre všetky vekové skupiny (ak je škola v prevádzke, nech je v prevádzke celý deň, ponúkať ju čo najširšiemu okruhu ľudí až do večera);
• sumatívne hodnotenie nahradiť normatívnym, znižovať kontrolnú funkciu hodnotenia v prospech podpornej;
• podporovať neformálne vzdelávanie a hľadať cesty na prepojenie s formálnym vzdelávaním.
* Plné znenie predstáv bEDUin je na stránke .eduin.cz/clanky/navrh-potrebnych-kroku-ke-zkvalitneni-vzdelavani-v-cr/. Tu sú z neho vynechané predovšetkým časti týkajúce sa stredných škôl.
Dodatok
Uvažujte o predstavách bEDUin. Ktoré z nich by ste radi prevzali do svojej učiteľskej praxe, ktoré do života vašej školy?
Konfrontujte predstavy bEDUin s príslušnými časťami Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý by mal k lepším výsledkom priviesť školstvo slovenské.
Uvažujte a diskutujte s kolegami. Tam, kde vám bude vychodiť, že by ste svoju prácu, či prácu vašej školy mali zmeniť, neváhajte a urobte to.