Starí ľudia do škôl nepatria?

22. augusta 2018, verutak, Nezaradené

Hovorieva sa: mladým patrí budúcnosť. Nepochybujem! Ale ako je to vtedy, kým im prichodí žiť spolu so sivovlasou generáciou? Myslí mlaď aj na to, že raz aj ona zostarne? Naozaj potrebujeme deliť učiteľov na mladých (neskúsených) a starých (nepotrebných penzistov), alebo je to iba nápad niekomu sa podlizujúcich politikov?

Čo keby niekoho napadlo predniesť návrh zákona zakazujúceho pôsobiť v politike každému, kto dovŕšil 65 rokov? To by bol frmol!

Ale vážne ‒ kto nevie, alebo vie a ignoruje, že je rozdiel medzi fyzickým a mentálnym vekom? Kto by nevedel povedať zo svojho okolia príklad „vyhoreného“ mladého človeka? Všimli ste si, že medzi laureátmi Nobelových cien bolo za predchádzajúce roky za objavný prínos vede dosť takých, ktorí majú riadne cez 75?

Prečo by napríklad výtvarnú alebo hudobnú výchovu nemohol učiť 67 ročný učiteľ s dobrou fyzickou a psychickou kondíciou? Kto má väčšiu šancu zmysluplne diskutovať so žiakmi na etickej výchove o životných hodnotách a etických zásadách ‒ začínajúci učiteľ alebo učiteľ temer sedemdesiatnik? A čo začínajúci učitelia literatúry, ktorí nikdy v rukách nedržali Malého princa alebo Zločin a trest, či Hlavu XXII?
K silným stránkam učiteľov staršieho veku (k výhodám pre ich učiteľovanie) by som určite započítal skúsenosť. Za desaťročia svojho učiteľovania zažili toľko reforiem a inovácií, že ich navádzanie na ďalšie „novoty“ ani neprekvapí ani nevystraší. A štátom predpísaný obsah svojho predmetu a jeho všakovakú didaktiku majú osvojenú skrz naskrz. Vedia sa rozvážne pohybovať aj za hranicami „povinných učebných osnov“, z vlastnej praxe poznajú nadväznosť medzi ročníkmi, predmetmi aj stupňami vzdelávania. Jednoducho: skúsenosti sa nedajú naučiť, tie možno iba v získať.

V päťdesiatych rokoch minulého storočia napadlo pretváračov sveta zverovať všetko možné zväzákom. Známou sa stala napríklad akcia „Mládež vede Brno“. Po niekoľkých mesiacoch zväzáci zruinovaného Brna dostali pokyn: ustúpte do pozadia.

Ak viete povedať niečo múdrejšie, urobte to ‒ nie je rozumné deliť pracovný kolektív na mláďatá a vyslúžilcov, je rozumné združovať múdrosť a zápal mladých so skúsenosťou a rozvahou. Majú si vzájomne čo ponúknuť.