Feruško maturuje

2. júla 2018, verutak, Nezaradené

Mlčiaci maturant v rukách zbabelých

Náš mlčiaci maturant nie je môj vrstovník. Keby bol mojim vrstovníkom, nebol by mlčiacim.

Môj vrstovník chodil skúšku dospelosti skladať, súčasný maturant sa jej jednoducho príde zúčastniť, a to mnohokrát celkom formálne. Vstúpi do dverí, ak práve nekorzuje pred školským bufetom, vyloví si z vrecúška otázku, a so slovami „Ach jej, tak toto teda neviem!“ si ide sadnúť na „čakačku“.

A až tu sa to začína – predseda maturitnej komisie vyšle starostlivý pohľad smerom k riaditeľovi školy, ktorý posunie nervózny pohľad k učiteľstvu v miestnosti. To začne neuroticky krúžiť okolo čakačky a výrazne sa potí. Skrátka, pes zaštekal a kŕdeľ husí sa splašil. Nakoniec najpokojnejší v triede je pod vlajkou republiky onen ničnevediaci maturant.

„Atlas, Ferko, atlas, strana päťdesiat tri!“ napovedá skúšajúci. „Slovník, Feruško, otvor si slovník!“ prosí prísediaci. „Nebuďte naňho zlí,“ pridá sa do rozruchu skúšajúci predchádzajúceho predmetu, ktorý sa v triede akosi pozabudol. No, a Ferko, Feruško začína veriť, že už to nejako dopadne, keď majú tí učitelia takú trému. Zostane mlčiacim maturantom a, čuduj sa svet, štvorka, a ešte solídna je, vo vrecku.

Svet sa diví, a divím sa aj ja. Trochu neohrabane pátram po dôvode konečného výroku ‒ prospel. Za vedomosti to nebolo. Moje vnútro sa naplní neskonalým údivom, akonáhle zistím, že František nikoho nepodplácal, ani sa nikomu nevyhrážal. Proste bol obdarovaný naproste bezdôvodne.

„Bojíme sa dať päťku, nechceme mať ťažkosti“ tvrdia bojácni kolegovia. A ja im odpoviem: „A to sa nebojíte, že keď vás títo hlupáčikovia vystriedajú v úradoch a inde, pomriete vy a vaše deti na hlúposť a špinu?

Veď ono sa to už dokonca prejavuje. V nemocnici zašijú pacientovi do brucha rúšku. Inému nešťastníkovi vyberú namiesto chorej obličky zdravú a obeť chirurgického zákroku po dvoch týždňov zomrie. Mamičke na pôrodnej sále poradia: „ Ešte netlačte, čakáme na pána doktora,“ a tak sa nedokysličené dieťa narodí postihnuté.

Kedy nás a možno i seba zabijú elektrikári elektrickým prúdom? Kedy zapríčinia neúspešní finanční poradcovia štátny bankrot? Kedy hasiči neuhasia požiar? Kedy bude do škôl zavedený predmet základných civilizačných návykov, aby si mládež ujasnila, že pred dosadnutím na záchodovú dosku si treba stiahnuť nohavice?

„To sa nebojíte, že vás obmedzenosť a naprosté hlupáctvo umučia k smrti?“ pýtam sa svojich zbabelých kolegov.